Úvod

Neustále cestujem. Z intráku do mesta, z mesta domov, doma do postele. V škole sedím vzadu, aby som z Fitzgeraldovho New Yorku mohol cestovať do Kerouacovho San Francisca. V spánku putujem po jednotlivých iluzórnych svetoch a späť. Presúvam sa zo školy do parku, do kina, na koncert, alebo tichej kaviarne.

Smrť vidím v stereotype a neprispôsobivosti, život v zmenách a napredovaní. Vtip vidím v absurdnosti, smútok v sklamaní.

Pri poháriku vína som extrovert, pri šálke čaju introvert, po dvoch kávach neurotik, na pive flegmatik. Relaxujem medzi dvoma stanicami vlaku, alebo medzi dvoma pesničkami na posteli. Cestujem z prírody do mesta, lebo potrebujem ľudí a z mesta do prírody a ticha, lebo potrebujem kľud. Počúvam The Strokes, lebo som agresívny a The Cinematic Orchestra, lebo som citlivý. A tak to ide. Z jedného miesta na druhé...

Marek